7 svätých zakladateľov Rehole služobníkov Panny Márie-Servítov -sviatok 17.február
Boh si volá k sebe ľudí mimoriadnym spôsobom...Tak to bolo aj so 7 váženými a bohatými obchodníkmi v slávnom meste Florencii...Bol sviatok Panny Márie Nanebovzatej...15.august r.1233...chrám vo Florencii bol nabitý ľudmi na prasknutie...Ozýval sa mohutný chórový spev k oslave Panny Márie...
A v tej chvíli ostrý duchovný šíp z neba zasiahol srdcia 7 mužov naraz,tak,že sa vnútorne rozhodli všetko zanechať a slúžiť len Bohu...a najmä Panne Márii.Po omši sa zišli,lebo sa poznali z obchodnej činnosti a povedali si svoje vnútorné duchovné osvietenie...a volajúci boží hlas...boli veľmi prekvapení,že všetci mali rovnaký ohromujúci,duchovný zážitok...Tak pochopili,že ich všetkých Boh volá...rozhodli sa zbaviť majetku,tej otravnej celoživotnej záťaže,a ostať chudobnými...Určite to bolo i ako odozva na život a dielo sv.Františka z Asissi,ktorý len pred 7 rokmi umrel...A tak v tento pamätný deň sa zrodil rád služobníkov Panny Márie-Servitov /serve latinčiny značí slúžiť/...
Serviti, teda sluhovia, a síce služobníci Panny Márie, nazývali a nazývajú sa členovia rádu, ktorý bol založený vo Florentskej diecéze v prvej polovici trinásteho storočia (Rád služobníkov Máriiných, lat. Ordo servorum Mariæ, tal. Ordine dei servi di Maria, skr. O.S.M.), rýchlo sa po celej Cirkvi šíril, v mnohých miliónoch ľudí úctu k Bohorodičke vzbudil a dodnes prekvitá.
Bolo to 15. augusta roku 1233, na slávnosť Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie – chrámy mesta Florencie boli preplnené nábožnými ctiteľmi Panny Márie, Kráľovnej nebies; jeden chrám tohto krásneho talianskeho mesta však zhromaždil toho dňa vo svojom vnútri medzi jej početnými ctiteľmi sedem mužov, v hrudi ktorých plápolala zvláštna, úprimná až detská úcta k Matke Panne. Boli to vážni mešťania Florencie, ktorých mená znejú takto: Bonfilius Monaldi (Buonfiglio dei Monaldi), Giovanni Manetti (Giovanni di Buonagiunta (Bonajuncta)), Benedict dell’Antella – Manettus z Florencie (Benedetto dell‘ Antella), Amideus z Florencie (Bartolomeo degli Amidei), Hugo z Florencie (Ricovero Uguccioni), Sostene z Florencie (Gherardino di Sostegno) a Alexius z Florencie (Alessio Falconieri).
Toho dňa všetkých sedem mužov nadchlo sa neobyčajnou túžbou venovať sa popri službe Božej zvlášť službe Panne Márii, a z tohto dôvodu sa zriecť sveta. Keď bolo po Božích službách, zišli sa a zdelili si navzájom toto vnútorné pohnutie, uzniesli sa vnuknutie Panny a Kráľovnej nebies poslúchnuť a vyriekli odhodlanie sa mu podrobiť. Po porade so svojím biskupom svoj majetok rozdali chudobným, svoje telá opásali železnou obručou, obliekli sa do rúch popolavej farby a na deň Narodenia Blahoslavenej Panny Márie sa odobrali na osamelé miesto mimo mesta, kde v malom opustenom dome sa pripravovali na svoje účinkovanie.
Tu tiež, podľa rady florentského biskupa, prijali regulu sv. Augustína, čierne rúcho so škapuliarom a po vykonaní skúšobného roka boli vysvätení za kňazov, okrem Alexia, ktorý z poníženosti kňazom byť nechcel. Gregor XI. potvrdil nový rád, ktorého prvým generálom bol Bonfilius Monaldi. Pretože sa však k nim pridávalo stále viac a viac spoločníkov, rozhodli sa pre založenie sídla v hlavnom meste; a tu v krásnej Florencii sa nachádza chrám «Santissima Annunciata», akoby druhá kolíska servitov – lebo odtiaľto sa rád servitov po celej Cirkvi rozšíril. Najznamenitejší generál tohto rádu bol sv. Filip Benitius, ktorý ho aj k nám, do našich uhorských krajov priviedol.
Alexius, ktorý z pokory nechcel byť kňazom, lež ako laik pre bratov almužny zbieral, prečkal založenie rádu ešte 77 rokov, a zomrel vo veku 110 rokov roku 1310 po Kr., keď tento rád tvorilo už 10 000 členov, okrem ženských a tiež terciárov obojakého pohlavia.
Na vrchu Senario žije až podnes niekoľko servitov ako pustovníci. U nás (vo vtedajšom Uhorsku, text bol napísaný v roku 1907, pozn. red.) majú kláštory vo Fraknó (slov. Fraknov, dnes obec Forchtenstein v Rakúsku – Burgenlande), v Budapešti a v Jágri (maď. Eger, mesto v dnešnom severnom Maďarsku, tiež hlavné mesto Hevešskej župy).
Zakladatelia rádu servitov boli v roku 1725 beatifikovaní pápežom Benediktom XIII., a v roku 1888 potom ich pápež Lev XIII. kanonizoval.
Rád servitov sa môže plným právom nazývať rádom založeným k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Bolesti našej Nebeskej Matky boli a zostanú naveky najhlavnejšou príčinou, pre ktorú ľudské pokolenie Bohorodičku ctí si a ctiť neprestane. V bežnom živote vidíme, že ľudia rovnakého stavu, majetku a rovnakého vzdelania sa najradšej medzi sebou stýkajú a že každý rozdiel v spoločenskom stave, majetku a vzdelanosti je príčinou obojstrannej nedôvery. Nešťastný človek sa utieka k tomu, ktorý už niečo vytrpel a zakúsil, lebo kto nič nevytrpel, ten nemá útrpnosť s blížnym. Ľudia vôbec, zvlášť však nešťastní utiekajú sa najmä pre túto príčinu k Panne Márii a rozjímajú o jej bolestiach.
Nie je zaiste bôľu na svete, ktorým by sa duša sv. Panny nebola zachvela; nie je trpkosti pod slnkom, ktorou by jej Srdce nebolo krvácalo, preto sa k nej utiekajú s dôverou všetci nešťastní. Mária nastúpila na cestu bolesti už od útlej mladosti. Rodičmi zostarnutými vekom bola vyprosená modlitbami, pôstom, almužnami od Boha; nie dlho sa však tešila materinskej láske a otcovským starostiam – stratila rodičov a stala sa sirotou, opustená celým svetom stála ako drobný kvietok na ďalekej púšti.
Neskôr, keď stala sa matkou Spasiteľa sveta, neumenšili sa, ba naopak, ešte boli rozmnožené bolesti sv. Panny. Čo len môže zabolieť materinské srdce, všetko na ňu prišlo. Porodila svojho Syna v chudobe, vychovala ho v biede a nedostatku, pred ľudskou zlobou utekala s ním do Egypta, strateného v 12. roku hľadala ho s plačom v Chráme; a keď konečne dospel, stal sa požehnaním sveta, dobrodincom ľudstva, útechou a podporou svojej Matky: hľa! tu musela hľadieť na jeho smrť a to smrť najohavnejšiu – musela stáť pod krížom, mŕtve telo svojho premilého Syna držať v lone a odprevadiť do hrobu.
Možno sa teda čudovať, že kresťanské matky vo svojom ťažkom povolaní, v biede a nedostatkoch, vo svojich prehojných starostiach o dietky k Márii sa dôverou prosebne obracajú?
Možno sa teda čudovať, že pri bolestnej strate svojich detí k Márii sa utiekajú a v zármutku Sedembolestnej Matky hľadajú úľavu od svojich bolestí?
Tak teda úcta Sedembolestnej Panny Márie je veľmi dôležitá; ona je úctou chvály, ako u rádu servitov a všetkých mariánskych služobníkov, ktorí, obnovujúc pamiatku jej bôľov, chválu jej vzdávajú, že toľko bolesti vytrpela so svojím Synom a týmto prispela k nášmu spaseniu. Ona je však aj úctou k vlastnému potešeniu, keď totiž nešťastní a zarmútení v bolestiach Panny Márie svoje vlastné potešenie a zmiernenie svojich bolesti hľadajú. Z týchto príčin púta a pútať bude Mária skľúčené duše naveky.
Modlitba
Ó, Bože, ktorý si dal svätým zakladateľom rádu servitov tak horlivú lásku k Panne Márii, že si zvolili vždy obnovovať a ctiť pamiatku jej sedmich bolestí: vlej i do môjho srdca takúto horlivosť k Matke Sedembolestnej, aby som ju za takéto, pre nás trpené bolesti chválil a velebil a spolu za odmenu takejto pobožnosti úľavu vlastných trápení smel pocítiť. Amen.
17. február
Siedmich svätých zakladateľov rehole Služobníkov Panny Márie,
ľubovoľná spomienka
Siedmi muži, narodení vo Florencii, viedli najprv pustovnícky život na vrchu Senario, pričom zvlášť uctievali blahoslavenú Pannu Máriu. Potom kázali po celom Toskánsku a založili rehoľu Služobníkov Panny Márie, ktorú roku 1304 schválila Apoštolská Stolica. Ich spomienka sa slávi v tento deň, keď podľa tradície roku 1310 zomrel svätý Alexej Falconieri, jeden z nich.
MODLITBA DŇA
Dobrotivý Bože, nábožne slávime pamiatku siedmich svätých bratov, ktorým si vlial úprimnú lásku k Matke Božej a pomáhal si im privádzať tvoj ľud bližšie k tebe; prosíme ťa, aj nám daj vrúcnu lásku k Panne Márii a ustavičnú ochotu slúžiť ti v našich blížnych. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Sedem svätých zakladateľov rádu Servitov.
Serviti, tj. sluhovia, sluhovia Panny Márie, nazývali a nazývajú sa členi toho rádu, ktorý povstal v diecézi Florentinskej v prvej polovici trinásteho storočia, rýchlo po celej cirkvi sa šíril, v mnoho milionoch ľudí úctu k Bohorodičke vzbudil a dotear jestvuje.
Bolo to 15. augusta roku 1233, na slávnosť Nanebevzatia blahoslavenej Panny Márie; chrámy mesta Florencie preplnené boli nábožnými ctiteľmi Panny Márie, kráľovny nebeskej; jedoen chrám však krásneho tohoto mesta Talianského zavieral tohoto dňa v sebe, medzi početnými jej ctiteľmi, zvlášte sedem mužov, v ích srdciach plápolala zvláštna detinská úcta k Matke Panne. Boli to váženní mešťania Florencie, ktorých mená znejú nasledovne: Monaldi Bonfil, Manetti Bonajuncta, Manetti delľ Antella, Amideus Amidei, Uguccio Uguccioli, Sosteneus de Sosteneis a Alexius Falconieri. Tohoto dňa všetkých sedem nadchlo sa neobyčajnou túžbou, venovať sa popri službe Božej, zvlášte službe Panny Márie, a preto sveta sa odriecť. Keď bolo po službách Božích, zišli sa a povedali si toto vnútorné rozhodnnutie, na tom sa uzniesli, že tejto úcte Panny a Kráľovny nebies posluchnúť a podrobiť sa hodlajú. I poradiac sa so svojím biskupom, majetky svoje rozdali chudobným, telo svoje spútali železným prútom, obliekli sa v rúcho popolavej barvy a na deň Narodenia blahoslavenej Panny Márie odišli sa na osamelé miesto na dedine, kde v malom opustenom dome pripravovali sa k svojmu podujatiu.
Keď sa potom v meste ukázali, malé deti, medzi nimi aj budúci generál tohoto rádu, sv. Filip Benitius, po uliciach začali kričať, že sa títo sv. mužovia menujú «sluhovia Panny Marie»; od tejto doby im toto meno aj ostalo. Láska, akou srdcia ich sa vinuli k Panne Márii, opísať sa nedá. To jedine vieme, že sa jej zcela oddať, čo svoju matku ju ctiť, poslúchať, a pre ňu všetko podniknúť medzi sebou sa zaviazali. Aby ale vyhli pochvale ľudu, odobrali sa 31. mája roku 1234. na púšť, na istý osamelý kopec totiž neďaleko mesta Florencie, ktorý sa menuje «Senario.» Tu na tomto kopci usadili sa, aby o smrti Ježiša Krista a bolestiach jeho svätej Matky neustále rozjímali; preto ona zjavila sa im a na pamiatku svojich bolestí premenila šaty ich šedé v rúcho čierne.
Tu na tomto kopci prijali regulu sv. Augustína návodom biskupa Florentského, vzali na seba rúcho čierne so škapuliarom a vykonali obyčajný rok skúšky, vysvätení boli za kňazov, okrem Alexia, ktorý z poníženosti nechcel byť kňazom. Rehor XI. potvrdil tento nový rád, jehož prvým generálom bol Bonfilius Monaldi. Lebo sa ale vždy viac a viac spoločníkov k ním pridružovalo, hľadeli si založiť v hlavnom meste sídlo; a tu v krásnej Florencii je chrám «Annunciaty», akoby druhá kolíska Servitov, lebo sa odtiaľ rád tento po celej cirkvi rozšíri!. Generál tohoto rádu bol sv. Filip Benitius, ktorý ho aj do našich krajov slovennských uviedol.
Alexius, ktorý z pokory nechcel byť kňazom, len ako laik pre bratov almužny zbieral, prežil založenie rádu ešte 77 rokov, a zomrel vo veku 110 rokov r. 1310, keď rád tento 10,000 údov počítal, krom ženských a terciárov obojeho pohlavia.
Na vrchu Senario žije niekoľko Servitov ako pustovníci. U nás v Uhorsku majú kláštory vo Fraknove, v Budapešti a v Jágri.
Poučenie.
Rád Servitov môže sa všetkým právom menovať rádom založeným k úcte Sedembolestnej Panny Márie. Bolesti Matky našej nebeskej boli a zostanú na veky najčelnejšou príčinou, pre ktorú pokolenie ľudské Bohorodičku ctí a ctiť neprestane. V obyčajnom živote vidíme, že ľudia rovnnakého stavu, majetnosti a stejného vzdelania najradšej spolu žijú a že každý rozdiel stavu, majetku a vzdelanosti je príčinou nedôvery. Človek nešťastný utieka sa k tomu, ktorý už niečo trpel a skúsil, lebo kto nič netrpel, ten nemá súcitu s blížnym. Ľudia vôbec, zvlášte ale nešťastní utiekajú sa predovšetkým z tejto príčiny k Panne Márii a rozjímajú o jej bolestiach.
Nie je bôľu na svete, ktorým by duša sv. Panny nebola sa zachvela; nie je trpkosti pod slnkom, ktorou by srdce jej nebolo krvácalo, preto utiekajú sa k nej s dôverou všetci nešťastní. Maria nastúpila cestu bolesti už od útlej mladosti.
Modlitba.
.
Ó Bože! ktorý si dal sv. zakladateľom rádu Servitov tak horlivej lásky k Panne Márii, že si zvolili vždy obnovovať a ctiť pamiatku jej sedem bolesti: vlej i do môjho srdca takejto horlivosti k Matke Sedembolestnej,
Rád služobníkov Máriiných
Rád služobníkov Mariiných ( latinsky Ordo Servorum Mariæ , taliansky Ordine dei servi di Maria , skr. OSM ), ktorého členovia sú nazývaní serviti , je katolícky žobravý poriadok , ktorý vznikol v 13. storočí v talianskej Florencii . Ústredie rádu sídli v Ríme .
Dejiny rádu
Rad servitov je jeden z piatich pôvodných katolíckych žobravých rádov , vzniknutý v 13. storočí v talianskej Florencii z iniciatívy siedmich bohatých kupcov. Tí na pokyn Panny Márie opustili svoj doterajší štýl života a stali sa služobníkmi Máriinými. Prvý kláštor založili na hore Monte Senario pri Florencii, odkiaľ sa poriadok rozšíril najskôr v Taliansku a Európe a potom na všetky kontinenty sveta. Servité sa riadi rehoľou sv. Augustína .
V 20. storočí sa poriadok rozšíril vďaka prevzatiu misijných úloh aj mimo pôvodnej oblasti rozšírenia v Taliansku , Rakúsku , Nemecku . V súčasnej dobe servité pôsobia vo viac ako tridsiatich krajinách sveta. [1]
Dejiny rádu v slovenských krajinách
Do českých krajín prichádzajú serviti z materského konventu Zvestovania Panne Márii vo Florencii v rokoch 1359 – 1360 na pozvanie kráľa Karola IV. , ktorý ich usadil na Novom Meste pražskom . Tunajší rehoľný dom zanikol v polovici 16. storočia a členovia rádu sa v Čechách znovu objavili až v čase po Bielej hore .
Po zriadení dvoch kláštorov v Prahe boli medzi rokmi 1671 a 1747 postupne osadzované ďalšie konventy v Rabštejne nad Strelou , v Nových Hradoch , na Hore Matky Božej u Králik av Konojedoch .
Súbežne dochádza k snahám o založenie servitských kláštorov aj na Morave. V roku 1655 pozýval knieža Ferdinand Ján z Lichtenštajna servity do Moravského Krumlova , jeho ponuka však musela byť pre nedostatok rehoľníkov odmietnutá. Prvý rádový dom na Morave vznikol v roku 1675 v Jaroměřiciach nad Rokytnou . V roku 1714 bola vydaná zakladacia listina kláštora na predmestí Veselí nad Moravou . V tomto roku mohla byť založená česká servitská provincia, zahŕňajúca aj moravské domy. Oba moravské servitské kláštory boli zrušené roku 1784 v rámci jozefínskych reforiem . Súčasne zanikli s výnimkou dvoch aj servitské domy v Čechách. Po odchode z Hory Matky Božej u Králik v roku 1883 zostali serviti len v Nových Hradoch. Česká provincia zanikla a tamojší konvent bol pričlenený do tirolskej rádovej provincie, ktorej strediskom je kláštor v Innsbrucku . V roku 1946 boli nemeckí rehoľníci odsunutí av roku 1950 boli odvezení zostávajúci českí bratia.
K obnove rehoľného života v Nových Hradoch došlo roku 1991 . V roku 2005 zomrel v Nových Hradoch posledný člen rádu servitov v českých krajinách.
Kláštory servitov
Kláštor servitov v Prahe na Bielej hore
Kláštor servitov na Starom Meste
Kláštor servitov na Novom Meste
Kláštor servitov v Rabštejne nad Strelou
Kláštor servitov v Jaroměřiciach nad Rokytnou
Kostol servitov v Innsbruck
Sedem zakladateľov
Sedem zakladateľov rádu vyhlásil pápež Lev XIII. v roku 1888 za svätých.
Bonfilius Monaldi
Bonajunkta Manetti (Ján)
Manettus dell' Antella (Benedikt)
Amadeus Amidei (Bartolomej)
Hugo Lippi-Ugoccioni
Sosteneus di Sostegno
Alexis Falconieri
Spiritualita a zameranie
Základným poslaním rádu služobníkov Panny Márie je šírenie mariánskej úcty , najmä k Panne Márii Sedembolestnej. Rozjímanie o bolestiach Matky Božej im prináša posilnenie vo viere, povznáša ku kresťanským cnostiam a dáva mravné ponaučenie. Serviti uprednostňujú pôsobenie v mestách alebo početných pútnických miestach, kde rehoľníci poskytujú duchovné služby pútnikom. Pokiaľ je to možné, sú všetky rádové kostoly zasvätené Panne Márii.
Znak
V modrom poli zlaté či strieborné unciálne iniciály SM, pričom do menšieho „S“ je prepletené stredným driekom väčší „M“. Písmeno „S“ je uprostred a na koncoch zdobená prepásanými striebornými ľaliami. Obe písmená sú prevýšené otvorenou striebornou kráľovskou korunou, z ktorej vyrastá sedem ľalií na stonkách prirodzených farieb.
Rehoľný odev
Servité nosia čierny habiť so škapuliarom as koženým remeňom a kapucňou.
Prínos rádu
Servité sa vedľa rádu cisterciánov , premonštrátov a dominikánov zaslúžili o rozšírenie modlitby Zdravas Mária . Nezanedbateľné je aj ich pôsobenie na farách, v školách, v nemocniciach a na misiách.
Servité
Rád služobníkov Máriiných
Ordo Servorum Mariæ ( la )
Skratka
OSM
Zakladateľ
Alexius a druhovia
Vznik
13. storočie
Typ
Žobravý poriadok
Sídlo
Santissima Annunziata , Taliansko
Oficiálny web
servidimaria .net /sitoosm /it /index .html
multimediálny obsah na Commons
Niektoré dáta môžu pochádzať z dátovej položky .
Sedem zakladateľov rehole Služobníkov Panny Márie
Na hore Senario sa nachádza hrobka, v ktorej sú uložené relikvie tých, ktorí sa už za svojho pozemského života rozhodli žiť v bratskom spoločenstve a svornosti svätých.
Siedmi vážení obchodníci vo Florencii najskôr zaopatrili svoje rodiny, aby potom zanechali svoje obchody a začali viesť pustovnícky život na vrchu Senario neďaleko Florencie, pričom si zvlášť uctievali blahoslavenú Pannu Máriu
Následne kázali po celom Toskánsku a založili rehoľu Služobníkov preblahoslavenej Panny Márie, nazývaných aj servíti, ktorá si osvojila regulu svätého Augustína a v roku 1304 bola definitívne schválená Apoštolskou stolicou. Prví servíti žili a pôsobili v dobe náboženských a politických bojov a uvoľnenia mravov.
Ich spomienka sa slávi 17. februára, pretože v tento februárový deň roku 1310 zomrel posledný zo siedmich zakladateľov rehole – Alexej Falconieri. A ten za úlohu servítov označil stať sa svätým a všetkým ľuďom ukazovať cestu k svätosti. Uprednostňovaný spôsob, ako to urobiť, je rozjímať o bolestiach Márie a jej božského Syna.
V roku 1888 pápež Lev XIII. svätorečil siedmich zakladateľov rehole Služobníkov preblahoslavenej Panny Márie. Na hore Senario sa nachádza hrobka, v ktorej sú uložené relikvie tých, ktorí sa už za svojho pozemského života rozhodli žiť v bratskom spoločenstve a svornosti svätých.
Sedem svätých zakladateľov rehole služobníkov Panny Márie (17.2.) Servítov
17. február: Sedem svätých zakladateľov rehole servitov – voliteľná spomienka. Úvaha: Bonfilius, Alexis, Manettus, Amideus, Hugh, Sostene a Buonagiunta bolo sedem úspešných obchodníkov s látkami z Florencie v Taliansku.
Siedmi muži, narodení vo Florencii, viedli najprv pustovnícky život na vrchu Senario, pričom osobitne uctievali Pannu Máriu. Potom kázali po celom Toskánsku a založili Rehoľu služobníkov Panny Márie (1233). Prijali regulu sv. Augustína. V roku 1256 boli uznaní ako rehoľa Máriiných služobníkov, ale až v roku 1304 ich slávnostne potvrdil pápež Benedikt XI. (1303 – 1304). Vtedy ešte žil posledný zo zakladateľov rehole Alexej Falconieru, ktorý zomrel vyše storočný 17. februára 1310. V tradícii rehole sa títo siedmi zakladatelia uctievali kolektívne. Pápež Lev XIII (1878 – 1903) ich napokon 15. januára 1888 kanonizoval a ich sviatok sa zaviedol pre celú Cirkev najprv na 11. februára, potom na 12. februára a nový liturgický kalendár ho má na deň smrti najstaršieho z nich. Cieľom rehole “servítov”, ktorá sa rozšírila po celom svete, je usilovať sa o osobnú svätosť a privádzať všetkých ľudí na cestu svätosti. Hlavným prostriedkom na to je úcta a rozjímanie o Máriiných bolestiach a bolestiach Jej Božského Syna.
Sedem svätých zakladateľov rádu servitov
Trináste storočie Vyzvané na pomoc pri napodobňovaní lásky a trpezlivosti Sedembolestnej Panny Márie Kanonizované 15. januára 1888 pápežom Levom XIII. Liturgická farba: biela (fialová, ak je pôstny týždeň) Verzia: plná – krátka
Citát:
Vyvolil som si ťa za svojich prvých služobníkov a pod týmto menom budeš obrábať vinicu môjho Syna. Aj tu je zvyk, ktorý máte nosiť; jeho tmavá farba bude pripomínať bolesti, ktoré som trpel v deň, keď som stál pri kríži svojho jediného Syna. Prijmite aj regulu svätého Augustína a nech vy, nesúci titul mojich služobníkov, získate palmu večného života. ~Z videnia Preblahoslavenej Panny Márie
Úvaha: Bonfilius, Alexis, Manettus, Amideus, Hugh, Sostene a Buonagiunta bolo sedem úspešných obchodníkov s látkami z Florencie v Taliansku. Ako členovia laickej organizácie zasvätenej Najsvätejšej Matke boli každý oddaný vo svojej viere. Ich kamarátstvo, sústredené okolo ich viery, ich nielen plnšie spájalo s Bohom, ale aj navzájom medzi sebou svätým putom a svätým poslaním.
V tom čase bola Florencia rušným mestom zmietaným konfliktmi kvôli konkurencii medzi vznešenými vládcami a populistami, ktorí sa snažili vládnuť podľa vôle ľudu. Ekonomika Florencie tiež prekvitala vďaka novej triede obchodníkov, ktorých finančná hodnota sa počítala skôr v minciach než v množstve pôdy a sluhov, ktorých vlastnili. V tomto kontexte si títo siedmi svätí muži z Florencie želali únik od túžby po peniazoch a moci a od konfliktu, ktorý sa neustále rozrastal.
Okolo roku 1233 sa uvádza, že všetkých sedem týchto zbožných mužov jednotlivo zakúsilo zjavenie Blahoslavenej Panny Márie, ktoré ich vyzvalo, aby sa stiahli zo sveta a úplne sa venovali službe Bohu. Poslúchli a 8. septembra, na sviatok Narodenia Panny Márie, sa vzdali kariéry a majetku a presťahovali sa do schátraného domu za mestskými hradbami. Prijali žobravý život žobrania, chudoby a modlitby. Mnohí boli k nim priťahovaní a našli v nich múdrych a cnostných mužov. V dôsledku toho dostali veľa žiadostí o duchovné rady a morálne vedenie. Hoci ich to priťahovalo k tejto forme lásky, čoskoro zistili, že ich prvým povolaním je život v modlitbe. Ich tesná blízkosť k mestu Florencia prekážala samote, do ktorej boli povolaní, a tak sa presťahovali do obydlia jedenásť kilometrov od mesta na Monte Senario.
Okolo roku 1240 v Monte Senario dostali siedmi spoločné videnie Preblahoslavenej Panny Márie, ktorá sa im zjavila obklopená anjelmi. Poučila ich o ich poslaní, obliekla ich do ich zvykov, predložila im ich pravidlo života a osobne založila ich rád.
Stredobodom ich poslania bolo šíriť oddanosť k Sedembolestnej Márii a byť jej služobníkmi. V priebehu desaťročia bol rád predbežne schválený pápežom a ich počet začal rásť. Okrem nových nadácií v Taliansku sa rýchlo rozšírili aj do Nemecka, Francúzska a Španielska. Začiatkom trinásteho storočia bol udelený konečný pápežský súhlas a rád sa rozšíril do Maďarska, Čiech, Rakúska, Poľska a dnešného Belgicka. Nakoniec boli misie založené na Kréte, na Filipínach a v Indii. Dnes sa rád Servitov rozšíril do všetkých častí Európy, Afriky, Austrálie a Ameriky.
Týchto svätých mužov zvolala naša Presvätá Matka, keď pracovali a žili v rozrastajúcom sa meste. Keď ich zjednotila viera, boli oddelení a privedení Bohom k životu modlitby. Z tejto modlitby a ich oddanosti chudobe, cudnosti a poslušnosti Boh pritiahol mnohých ďalších do ich spoločnosti. A cez svojich spoločníkov sa misionári vydali do kútov zeme.
Keď budete premýšľať o životoch týchto svätých mužov, zvážte najmä jednotu, ktorú zdieľali tým, že odpovedali na výzvu modliť sa a spoločne slúžiť. Táto jednota pramenila z ich lásky k Bohu a našej Presvätej Matke. Vyplývalo to aj z ich jednotnej poslušnosti ich povolaniu. Zjednotení ako jeden v Kristovi, každý jednotlivec bol posilnený a plodnosť ich práce rástla exponenciálne.
Aj vy ste povolaní k svätosti a k svätosti, ktorá vás spája s ostatnými, ktorí zdieľajú vaše poslanie. Modlite sa k Bohu, aby ste boli schopní nasledovať príklad týchto svätých mužov tým, že sa spojíte s tými, ktorých Boh vložil do vášho života, aby posilnili vašu vieru a rozšírili poslanie, ktoré ste dostali.
Modlitba: Najdrahší zakladatelia rádu servitov, boli ste zavolaní a odpovedali ste. Sama Panna Mária vám dala pokyny a vy ste poslúchli. Z tejto poslušnosti Boh pozdvihol armádu služobníkov, ktorí sa stáročia delili o Jeho lásku a milosrdenstvo so svetom. Modlite sa za mňa, aby som vždy poslúchal Božiu vôľu a snažil sa mu slúžiť po boku tých, ktorých Boh postavil do môjho života. Sedem svätých zakladateľov, orodujte za mňa. Ježišu, dôverujem Ti.
Sedem svätých zakladateľov rádu servitov
Sedem svätých zakladateľov rádu servitov , menami Bonfilius, Alexis, Manettus, Amideus, Hugh, Sostene a Buonagiunta, bolo sedem svätých mužov z mesta Florencia, ktorí sa navzájom spojili v duchovné priateľstvo a nakoniec ich povolala Panna Mária. Matka Božia, ku ktorej praktizovali intenzívnu oddanosť, vo vízii, ktorú údajne všetci zdieľali v jednom a tom istom momente (aj keď si najprv každý neuvedomoval, že ostatní videli to, čo videl on), aby „odišli zo sveta, tým lepšie slúžte všemohúcemu Bohu“.
Bonfilius z Florencie sa narodil Bonfilius Monaldi (Buonfiglio dei Monaldi), Alexis z Florencie sa narodil Alexis Falconieri ( tal . Alessio Falconieri ) (1200 – 17. februára 1310), Manettus z Florencie sa narodil ako Benedict dell'Antella (Benedetto dell' Antella), Amideus z Florencie sa narodil ako Bartolomej Amidei (tiež Bartolomeo degli Amidei; zomrel 1265), Hugo z Florencie sa narodil ako Ricovero Uguccioni (Hugh dei Lippi Uggucioni (Ricovero dei Lippi-Ugguccioni)), Sostene z Florencie sa narodil ako Gerardino Sostegni (Gherardino) a Buonagiunta z Florencie sa narodil ako Ján Manetti (Giovanni di Buonagiunta (Bonajunkta)).
Zakladatelia
Alexis Falconieri
Falconieri bol jedným zo siedmich zakladateľov rádu servitov , ktorí sa spoločne oslavujú na výročie jeho smrti.
Život
Bol synom Bernarda Falconieriho, obchodného princa z Florencie a jedného z vodcov republiky. Jeho rodina patrila k guelfskej strane a stavala sa proti imperialistom, kedykoľvek to bolo v súlade s ich politickými zásadami.
Falconieri vyrastali v praktizovaní najhlbšej pokory. Stal sa bohatým šľachticom v jednom z najbohatších a najkultúrnejších miest Talianska. Falconieri sa pripojil k Laudesi, zbožnému bratstvu Presvätej Bohorodičky, a tam sa stretol so šiestimi budúcimi spoločníkmi svojho života v svätosti. Podľa tradície bol obdarený zjavením Matky Božej 15. augusta 1233, rovnako ako títo spoločníci. Siedmi čoskoro potom založili Rád servitov . Falconieri okamžite všetko opustil a odišiel do La Camarzia, domu na okraji mesta, a nasledujúci rok do Monte Senario . Falconierimu bol udelený titul zakladateľ a mystik .
S pokorou prechádzal ako žobrák v honbe za almužnou pre svojich bratov ulice mesta, ktorými sa v poslednom čase pohyboval ako prominentný občan. Jeho pokora bola taká hlboká a úprimná, že hoci sa dožil vysokého veku sto desať rokov, vždy odmietol vstúpiť do kňazstva, ktorého sa považoval za nehodného.
Jeho povinnosti boli obmedzené najmä na materiálne potreby rôznych komunít, v ktorých žil. V roku 1252 bol pod jeho vedením dokončený nový kostol v Cafaggio na okraji Florencie s finančnou pomocou Chiarissima Falconieriho. Giuliana Falconieri , jeho neter, bola vyškolená v svätosti pod jeho osobným vedením.
Vplyv, ktorý mal Falconieri a jeho spoločníci na jeho krajanov, možno odvodiť zo skutočnosti, že za niekoľko rokov sa desaťtisíc ľudí zapísalo pod zástavu Presvätej Bohorodičky do rádu servitov.
Zomrel v Monte Senario vo veku asi 110 rokov 17. februára 1310.
Jeho svätyňa a pochované telo sa nachádza neďaleko kostola Santissima Annunziata vo Florencii. Klement XI. 1. decembra 1717 vyhlásil Falconieriho za hodného úcty veriacich a 3. júla 1725 udelil rovnakú česť svojim šiestim spoločníkom.
Amadeus z Amidei
Amadeus z Amadei (zomrel 1265) bol známy aj ako Bartolomeo degli Amidei. Bol jedným zo siedmich zakladateľov rádu servitov v roku 1233. Narodil sa v rodine Amidei vo Florentskej republike a zomrel v Monte Senario v roku 1265. Jeho sviatok je s ostatnými šiestimi 17. februára.
Hugh dei Lippi Ugguccioni
Hugh dei Lippi Ugguccioni bol jedným zo zakladateľov rádu, ktorí boli súhrnne známi ako Sedem svätých zakladateľov. Slúžil ako generálny vikár servitov v Nemecku , najskôr nasledoval Filipa Beniziho do Francúzska a Nemecka . Zomrel v Nemecku 3. mája 1282
Staršie
Pápež Lev XIII . ich všetkých kanonizoval 15. januára 1888. Po kanonizácii siedmich zakladateľov bol ich sviatok zaradený do Všeobecného rímskeho kalendára na slávenie 11. februára, v deň výročia udelenia kánonického schválenia rádu v roku 1304. V roku 1909 sa 11. február stal sviatkom Panny Márie Lurdskej a sviatok siedmich zakladateľov sa presunul na 12. február. Pri revízii kalendára v roku 1969 , 17. február, sa dátum smrti Alexisa Falconieriho považoval za vhodnejší.
Sedem svätých zakladateľov (prekvitalo v 13. storočí, Compartimento of Toskánsko, Taliansko; kanonizované 1888; sviatok 17. februára), sedem talianskych svätých , ktorí založili rád servitov v roku 1233. Siedmi svätí zakladatelia sú svätí Bonfilius, AlexisFalconieri, JohnBonagiunta, Benedict dell'Antella, BartolomejAmidei, GerardSostegni a RicoverusUguccione. Formálne Ordo Fratrum Servorum Sanctae Mariae („Rád bratov služobníkov Panny Márie“) je rehoľa rímskokatolícka kongregácia žobravých bratov Mendicant | Definition, History, Orders, & Facts ktorí sa venujú apoštolskej práci.
Podľa najstaršieho spisu, ktorý spomína sedem, zo 14. storočiaLegenda de origine (pripisovanáPeter z Todi, generálny prior servitov v rokoch 1314 až 1344), siedmi svätí zakladatelia boli pôvodne florentskí obchodníci. Spojili sa spolu, žili kajúcnym životom a boli členmi Spoločnosti svätej Márie v čase, keď sa Florencia nachádzala v politických otrasoch a ešte viac ju rozvracali katari Cathari | Medieval Christian Sect & Beliefs kacírski kresťania hlásajúci, že dobro a zlo majú dvoch samostatných tvorcov). Pod vedením Bonfilia sa muži zblížili a oddali sa Panne Márii , ktorá sa podľa tradície zjavila siedmim vo videní a vyzvala ich, aby sa stiahli do samoty.
So súhlasom svojho biskupa Ardingusa (Ardinga) sa v roku 1233 presťahovali za brány Florencie do susednej oblasti nazývanej Cafaggio, do domu zasväteného Márii. Žili tam život v chudobe, spoločenstve a svedectve založenom na doslovnom výklade evanjelia. V snahe o prísnejšiu izoláciu odišli v neurčenom dátume do Monte Senario, asi 19 km (12 míľ) od Florencie, kde postavili pustovňu Hermitage | Museum, Location, History, Art, & Facts pokračovali vo svojom kajúcnom živote bez rozptyľovania a položili základy toho, čo sa malo stať ich rádom. . Podľa legiend z 15. – 16. storočia 13. apríla 1240 druhé videnie Márie odhalilo jej želanie, aby jej slúžili, nosili čierny habit a prijali Regulu sv. Augustína z Hrocha; odvtedy boli známi ako služobníci Panny Márie (alebo serviti). Vrátili sa do Florencie, kde postavili kostol s názvom St. Mary of Cafaggio (neskôr Santissima Annunziata). Bonfilius bol vybraný za nadriadeného a Ardingus schválil ich komunitu .
Podľa Legendy však v roku 1244 po modlitbe a na radu o Svätý Peter mučeník , dominikánsky kazateľ, ktorý vtedy kázal vo Florencii a ktorého katari neskôr zavraždili, prijali Augustínovu regulu a čierny habit, ktorý sa stal typickým pre servitov; v tomto čase sa tiež rozhodli ponechať si meno Služobníci Panny Márie, ktoré ich predtým ľudia nazývali.
Pápež Alexander IV formálne schválil servitov 23. marca 1256. Presný dátum narodenia a úmrtia a miesto úmrtia každého zakladateľa nie je isté. Na začiatku 16. storočia však bolo zaznamenané, že telá Bonfiliusa, Benedicta dell'Antellu a Alexisa Falconieriho pochovali na Monte Senario. V roku 1649, keď sa prerábal hlavný oltár kaplnky v Monte Senario, sa našli pozostatky siedmich tiel, ktoré sú po niekoľkonásobnom premiestňovaní uložené v Kaplnke siedmich svätých zakladateľov v Monte Senario.
fra Souriraj (Souri) M. Arulananda Samy, OSM
Generálny tajomník Komunikačného centra
Obecný dom OSM, Piazza San Marcello, 5
00187 RÍM RM, Taliansko
Tel.(+39) 06 699 30.237
Fax (+39) 06 699 30 240
E-mail: cosmo.osm@gmail.com
Webstránka: servidimaria.net/sitoosm/it/index.html
servidimaria.net/sitoosm/it/contatti.html
Sedem sv. zakladateľov rehole Služobníkov Panny Márie
Svätí
Sviatok: 17. február
† 13.-14. storočie
Dňa 17. februára si pripomíname siedmich zakladateľov rádu Služobníkov Panny Márie: Bonfiglio, Bartolomej, Ján, Benedikt, Gerardino, Ricovero a Alessio. V období okolo roku 1233, keď sa vo Florencii rozmohli krvné pomsty a bratovraždy, rozhodli sa siedmi obchodníci, členovia laického spoločenstva veriacich, vzdialiť od spoločnosti, žiť v samote, pokání a kontemplácii. Okolo roku 1245 sa teda odobrali na vrch Senario, neďaleko Florencie, kde si postavili jednoduchý príbytok a tiež kaplnku zasvätenú Panne Márii. Žili v samote a utiahnutosti, nevyhýbali sa však kontaktu s ľuďmi – mnohí k nim prichádzali hlavne v zložitých životných situáciách a hľadali tak povzbudenie a podporu. Onedlho sa ich svätosť dostala do povedomia ľudí a mnohí mladí pocítili túžbu pridať sa k nim. Postupne sa teda prví siedmi členovia rozhodli dať vznik novému rádu, ktorý mal byť zasvätený Panne Márii, keďže sami seba nazývali jej služobníkmi – teda Služobníci Panny Márie. Rád prijal regulu sv. Augustína. Roku 1888 pápež Lev XIII kanonizoval prvých siedmych otcov. Na hore Senario sa nachádza hrobka, v ktorej sú uložené pozostatky tých, ktorí sa rozhodli prežívať svoj život v bratskom spoločenstve a túžba po jednote napokon spojila ich duše v jednu.
Sv. BONFIGLIO
Bol zodpovedným za laické spoločenstvo, neskôr prior rodiacej sa komunity Služobníkov Márie. Býva zobrazovaný s bielou holubicou, sediacou na pravom ramene svätca a vyjadrujúcou dary Ducha Svätého, ktorými boli všetci siedmi bohato obdarení; u sv. Bonfiglia však výrazne dominuje charizma otcovstva a vodcovstva, keďže bol prvým zodpovedným v komunite. Podľa tradície zomrel 1. januára 1262.
Sv. BONAGIUNTA
Muž veľmi prísny voči sebe samému, avšak veľmi jemný, láskavý a chápavý k blížnym. V období 1256 – 1257 aj on pocítil na svojom pleci bremeno zodpovednosti ako prior komunity. Vďaka svojej húževnatej obhajobe pravdivosti a spravodlivosti, sa ho pokúsili protivníci otráviť, milosťou Boha bol však uzdravený. Zomrel 31. augusta 1267.
Sv. MANETTO
Svojho času tiež pôsobiaci ako prior komunity. Človek, obdarovaný výraznými organizačnými a riadiacimi schopnosťami, vďaka ktorým sa rád Služobníkov Panny Márie rozšíril aj do Francúzska. Bol to práve on, kto prijal Arriga z Baldovino – prvého z tých, ktorí sa rozhodli nasledovať siedmich zakladateľov. Podľa tradície Manetto zomrel 20. augusta 1268.
Sv. AMADIO
Môžeme povedať, že v skupinke siedmich zakladateľov mal práve on v sebe nevyhnutný zápal a nadšenie, ktorým dokázal nakaziť aj ostatných. Jeho srdce plné lásky preukazovalo dobrotu každou svojou činnosťou a osobným príkladom podnecoval svojich spolubratov k väčšej láske k Bohu a blížnemu. Jeho meno Amadio (miluj-Boha), verne vypovedá o jeho hlbokom duchovnom živote a nezištnej dávajúcej sa láske. Zomrel 18. apríla 1266.
Sv. SONSTEGNO a Sv. UGUCCIONE
Zo života týchto dvoch svätcov je najjedinečnejším práve priateľstvo, ktoré bolo medzi nimi. Na ikonách sú vyobrazovaní spolu. Špeciálnym znakom, a zároveň dôkazom jedinečnosti ich priateľstva je práve smrť, ktorá oboch navštívila v ten istý deň rovnakého roku. Sú symbolom vzájomného bratstva medzi členmi spoločenstva, ktorých spájajú rovnaké ciele a zároveň spôsob života. Výnimočný vzťah svätcov je taktiež symbolom skutočnej opory, ktorú je možné zakúsiť v pravdivom, nezištnom a Bohom darovanom priateľstve, ktoré tak napomáha aj osobnému duchovnému napredovaniu.
Sv. ALESSIO
Pochádzal z rodiny Falconieri, bol strýkom sv. Juliany. Bol jedinečný svojou pokorou a vnútornou krásou. Jeho život bol neprestajnou piesňou vďaky Bohu. Rád sa zúčastňoval dobročinných zbierok, zvyčajne podporoval bratov študujúcich na najvýznamnejšej francúzskej univerzite Sorbonne, v Paríži. Zomrel vo veku 110 rokov, 17. febuára 1310. Spomienku na všetkých siedmich zakladateľov slávime práve v deň jeho smrti.